Self-made (SVK)
Nie ja, nie Vy, nikto
Čo je najdôležitejším faktorom rozhodujúcim o budúcom príjme dieťaťa?
Tak znela otázka Branka Milanovica a Arjun Jayadeva, ekonómov a odborníkov v oblasti nerovnosti. Odpoveďou je Krajina, kde sa toto dieťa narodí. Ak vašou odpoveďou bolo to či tvrdo pracuje, či si urobí vysokú školu alebo to, či sa vyzná v práci s financiami mýlili ste sa. Aj ja som sa mýlil, keď som na túto otázku odpovedal prvýkrát. Kľúčové je však spýtať sa: Prečo sme sa mýlili?
(preklad self-made = vytvorený sám sebou, bez pomoci druhých či okolia)
Odpoveďou je tento blog. Je to všeobecne akceptovaný naratív o Self-made ľuďoch. Veríme tomu, že naše rozhodnutia a náš finančný príjem závisí na nás. Závisí na našom vlastnom úsilí, na našej snahe učiť sa, možno ochote riskovať…v skratke na tom, ako sa rozhodneme.
Pravda je však iná.
Prvé rozhodnutie
Zamyslite sa nad tým aké bolo Vaše prvé rozhodnutie. Aké bolo vaše úplne prvé samostatné rozhodnutie?
Mojim prvým, pred ktorým si neviem vybaviť iné, bolo kúpenie si dinosaurieho vajíčka rozpustného vo vode, ktoré malo ukázať dinosaura vo vnútri. Presvedčil som maminu v hračkárstve o tom, že takto chcem utratiť “Svoje peniaze” (tie som dostal od rodiny na sviatky a narodeniny). Napokon mi dovolila kúpiť si ho, a tak som o pár hodín rozpúšťal vajíčko vo vode. Keď sa rozpustilo ukázalo časti Tyranosaurusa rexa. Takže môžem povedať, že výsledkom môjho prvého rozhodnutia bol Tyranosaurus rex…nie zlé.
Teraz sa zamyslite nad vašim prvým rozhodnutím. Môj odhad je, že išlo o niečo podobné ako moja prvá investícia do dinosaurieho vajíčka. Možno rozhodnutie medzi bodkovanou a čistou sukňou, možno medzi plyšákmi, medvedíkom a opičkou či medzi vyskúšaním špenátu alebo nie.
Prvé (zásadné) rozhodnutie
Teraz sa skúste zamyslieť nad vašim prvým zásadným rozhodnutím? Aké rozhodnutie to bolo? Čo sa tým pre vás zmenilo a hlavne kedy to bolo?
Mojim prvým zásadným rozhodnutím bolo skončiť hrať hokej, keď som mal 14 rokov. Štrnásť rokov.
Prvé zásadné rozhodnutie, ktoré verím, že posunulo môj život určitým smerom. Tento myšlienkový experiment či reflexiu som si uvedomil pri návšteve komunitného centra Romano Jilo v rómskej komunite vo Zvolene (známej ako Balkán / pod Pustým hradom, či tam dole).* Pri práci s deťmi som si všimol jedného malého chlapca asi šesť ročného, ktorý veľa nenahovoril, ale stále som ho videl s niečím pomáhať a usmievať sa. Sem tam, keď sme sa zasmiali, všimol som si, že má zhinté zuby. Napadlo ma: Boris, kedy si sa ty rozhodol, že si budeš umývať zuby? Kedy ste sa vy rozhodli, že si budete umývať zuby?
Predtým než budete konštatovať: to rodičia! Prečítajte si nasledujúcu časť.
NErozhodnutia Biologické
Z hľadiska nášho vývoja sú kľúčové faktory, ktoré Self-made naratív neadresuje. V náveznosti na Milanovica a Jayadeva, spomeniem knihu Juraja Čokynu A okraje máš, kde? V ktorej autor spomína dopady chronického stresu, životného prostredia, stravy a ďalších faktorov, ktoré sú kľúčové pre vývoj mozgu pred narodením. Štruktúra nášho mozgu a našich tiel je všade len nie v našich rukách. V ranných štádiách nášho života, bez nášho pričinenia, sú našimi rodičmi a našim okolím položené biologické základy našich životov.
Pokiaľ spomínam nerozhodnutia, ktoré určujú náš biologický základ, musím spomenúť aj socio-ekonomický rozmer.
NErozhodnutia Socio-ekonomické (privilégiá)
Get Nonlinearism’s stories in your inbox
Join Medium for free to get updates from this writer.
V prvom rade musím spomenúť, že privilégia sú možno ťažšie pochopiteľné práve z pozície privilegovaných. Tak ako miesto narodenia, neurčujeme ani náš pas, našu etnicitu, sexuálnu orientáciu či pohlavie…a ďalšie faktory ako vzdelanie našich rodičov, finančný majetok, sociálne väzby a iné. Avšak rozdiel v mieste narodenia môže znamenať až 15 rokov rozdiel v očakávanej dĺžke vašeho dožitia. Príklad rozdielu v očakávanej dĺžke dožitia pre mužov medzi oblasťami Westminster a Croydon je 15 rokov zatiaľ, čo obidve oblasti sa nachádzajú v Londýne. Ak ste sa narodili ako muž v Croydone, pravdepodobne sa dožijete o 15 rokov menej, ako keby ste sa narodili vo Westministri. Váš pas môže určovať či sa pohybujete voľne alebo nie. Rozdiel medzi Slovenským a Afganským pasom je 157 krajín, ktoré sú bezvízovo dostupné pre osobu so Slovenským pasom v porovnaním pre osobu s Afganským pasom. Etnicita, pohlavie či orientácia…List je dlhý a konkrétny, čo viac aj číselne vyjadrený naskytujúc otázku:
Ako som sa pričinil o to, že som biely, heterosexuálny muž s európskym pasom? Ako ste sa vy pričinili o svoje privilégia?
Self-made naratív nespomína a neadresuje privilégia, ani biologické danosti, fokus je zameraný na sebaurčovanie a sebarozvoj. Miesto narodenia, pas, etnicita…
Vyhrám, alebo zhorím
“Je to tvoj osud a máš ho vo svojích rukách.”
Naratív self-made narába s touto logikou. Úplná sloboda sa môže javiť ako výsledok tohto výroku. Napriek zdaniu úplnej slobody, sa človek rozhoduje a narába so svojim osudom len v medziach stanovenými biologickými a socio-ekonomickými nerozhodnutiami. Najväčšou slobodou je predstavivosť a snívanie, tam, kde končia sú hranice našich NErozhodnutí.
V spomínanom komunitnom centre som dostal otázku na akú učňovku som chodil. Chlapcovi som odpovedal: na gymnázium. Nechápavé aha, bolo výsledkom toho, že gymnázium bolo preňho mimo jeho hraníc, mimo jeho predstavivosť či sny. Mimo jeho “slobody”.
“…vo svojich rukách”
Považujem za veľmi zraniteľnú časť tohto výroku. Po prvé pri hlbšom zamyslení môžeme nájsť stopy súčastnej psychopatológie, konkrétne úzkosti. Za predpokladu, že celý môj osud je len a len v mojich rukách a zodpovedám zaň jedine ja nás privádza k dvom možným záverom a všetkým medzi nimi. V prípade, že v živote “vyhrávam” Môžem za to jedine ja, avšak v prípade, že “prehrávam” Takisto môžem viniť jedine samého seba.** Ak sa mám zle, môžem za to sám. Ak sa mám dobre, môžem za to sám. Dôležitým je taktiež, že váhou osudu “V našich rukách” Môže vznikať tlak na to robiť veci, čo najlepšie. Tlak a túžba po, čo najlepších rozhodnutiach, vedúcim k najlepším výsledkom môže byť jednou zo základných príčin nárastu úzkosti.
5:00 AM
To, čo u niekoho vyvoláva úzkosť a prináša stres, môže byť pre iných zdrojom motivácie. Naratív toho, že náš osud je len v našich rukách a to ako s ním naložíme je aj zdrojom motivácie, aby sme z neho získali, čo najviac. Robili tvrdšie, vstávali skôr, jedli rýchlejšie a robili viac, viac a viac. Motív je jasný, osud je len a “Len v mojich rukách” Preto musím spraviť všetko, aby som uspel. Rýchle tempo, tlak, deprioritizácia zdravia či rodiny môžu viesť na jednej strane k “self-made úspechu”, No zároveň u mnohých na tejto trati k burnoutu, známemu tiež ako syndróm vyhorenia.
Dovoľte mi sa však vrátiť sa k bodu, mimo individuálnej psychológie a hlbšie priblížiť kľúčový výrok z hľadiska našej spoločnosti. Ak sa mám zle, môžem za to sám. Ak sa mám dobre, môžem za to sám. Okrem ceny, ktorú platíme ako individuálny, je tu cena, ktorú platíme všetci.
Pokiaľ veríme, že sme “self-made” vyhrali, zákonite tak veríme, že niekto “self-made” prehral.
V kontexte slobody rozhodovania o osude si za to obe osoby môžu samé. Avšak v oboch prípadoch ignorujeme biologické NErozhodnutia, práve tak ako tie socio-ekonomické, ktoré majú veľký vplyv na to kto “vyhrá” a kto “prehrá”.
Čo viac, Predstavte si drahý čítateľ/ka, že vyhrávate a veríte, že vyhrávate čisto len vašou zásluhou a tvrdou prácou aká je vaša motivácia zdieľať s ľuďmi, čo prehrávajú, veriac, že prehrávajú čisto ich zásluhou? Čo bude výsledkom takéhoto rozmýšľania? Akú spoločnosť si tak môžeme predstaviť, či možno vidieť?
Spolu-made (alternatíva)
Mojim záujmom nie je brať vašu tvrdú prácu a poukazovať na jej zanedbateľnosť v porovnaní s miestom, kde ste sa narodili.
Mojou snahou je otvárať diskusiu pred tým, aby sme v dôsledku prílišného zamerania sa na našu tvrdú prácu nepreceňovali jej dopad.
Najviac, je však mojim cieľom, posúvať náš sebe obraz do roviny SPOLU-made (spolu vytvorení), pretože verím, že väčšia časť nášho úsilia bude smerovať k zlepšovaniu súvislostí toho, kde sa možno rodia iní a zároveň tak zlepšovať aj našu situáciu.
Ďakujem
Boris Bielik
